Like lovers (2)

24. června 2012 v 11:59 | Mrs.Bonnie ^^ |  Like lovers
Ták a je tu 2. diel Like Lovers (ako milenci :DD) Enjoy*!


,,To nič.. héj, to si ty. Hmm, počkať.. tvoje meno je - Tsubaki! Ty si ten čo mi dal kávový kúpeľ" začal sa smiať. No ja som ešte stále nevychádzal z údivu že si pamätá moje meno .. i keď som ho oblial. Spolu sme sa vrátili k nášmu stolu. Aizawa vypadal prekvapene ako ja, no potom sa jeho sebadôvera zvýšila o niekoľko stupňov, na rozdiel odo mňa.
,,A čo tu vôbec robíte?" spýtal sa Aizawa uprostred spomínaní, a spoločnom rehotaní sa nad dnešným, už druhým incidentom.
,,No, som ubytovaný v hotely naproti. Tak som to tu šiel omrknúť" usmial sa a objednal si to čo mi. Takto sme kecali asi 2 hodiny, ak nie viac. Vlastne, rozprávali sa Aizawa a Kanan... ja som len prikyvoval, a sem tam povedal to tiché "hmm". Kým sa bavili, ja som si objednával stále viac a viac drinkov - no oni tiež, ale evidentne si to nevšímali. Množstvo alkoholu som pocítil až pri 11stom poháriku. Hlava sa mi točila, ale cítil som sa oveľa lepšie, čo sa stresu týkalo. Hatori a Aizawa sa horlivo rozprávali o novom diele, ktoré práve píše, a tak nás pozval k sebe do hotelovej izby aby sme si to pozreli a povedali svoj "fanúškovský názor". Pre mňa už len vstávanie zo stoličky bolo ťažké, a tak mi obaja pomohli.

U K. Hatoriho na hotelovej izbe ↓

,,Wow" To je úžasné! Môžem si prečítať aj ďalšiu kapitolu?" spýtal sa Aizawa Kananeho, keď si prezerali novú detektívku, ktorú mal rozpísanú.
,,Samozrejme, ale nikomu o tom nepovedz" usmial sa. Aizawa mu opätoval úsmev, a začítal sa do notebooku. Medzitým som ja sedel v obývačke a pod množstvom alkoholu v krvi sa kolísal z jednej strany na druhú.
,,Hej, ty si to s tým alkoholom nejako prehnal, heh. Počkaj, donesiem ti vodu." odišiel do malej kuchynky. Očné viečka sa mi zdali tak ťažké, že sa mi sami zatvárali.

Kanan ↓

Zašiel som do kuchynky a do čistého pohára mu nalial trochu vody. Keď som sa vrátil do obývačky, ležal na sedačke. Podišiel som k nemu, pár krát ním pomykal, no spal ako zarezaný. Uchechtol som sa a odišiel za Aizawom do pracovne. Ten už mal dočítané ďalšie 2 kapitoly.
,,To je hodín. Už by sme mali ís- ....ť.. !" povedal, a zatvoril notebook: ,,No, a teraz som zvedavý ako mám toho blba odtiahnuť domov" pokrútil hlavou keď videl ožratého Tsubakiho.
,,Neboj, ja sa oňho postarám" povedal som a usmial sa.
,,Vážne? Odveziete ho? Díky!" s úľavou mi poďakoval a po menšom váhaní odišiel. Keď som za ním zatvoril dvere, vrátil som sa do obývačky.
,,A.. počkať, však ja neviem kde bývaš!" vybehol som na chodbu v nádeji, že zastihnem Aizawu aby som sa ho opýtal na ulicu.. no nič. Už tam nebol. Vrátil som sa teda do hotelovej izby a zamkol dvere. Tsubakiho som zobral na ruky a odniesol ho do postele.
,,Je tu len jedna posteľ, takže budeš spať so mnou" pri tých slovách som sa uchechtol a pomaly mu začal vyzliekať bundu, tričko a nohavice. Topánky so šatami som hodil na zem a keď bol už len boxerkách, prikryl som ho paplónom. Vyzliekol som sa a zaľahol vedľa neho. Ešte chvíľu som sledoval jeho spiacu tvár, no potom som aj ja zavrel oči a zaspal.

Tsubaki ↓

Ráno ma nezobudil budík ani žiadny iný zvuk. Zobudil som sa sám od seba. V hlave mi trešťalo, a pohnúť prstom bola pre mňa najťažšia vec. Keď som otvoril oči, sledoval som plafón miestnosti. Nebol sivo- modrý ako v mojej izbe, ale tento mal nádych pomarančovej + menší odtieň béžovej. ,,Asi to je z toho alkoholu.." pomyslel som si a skúšal sa posadiť. Na hrudníku a pod šijou som niečo ucítil. Na niečom som mal položenú hlavu, no zároveň bolo cez mňa niečo prehodené. Keď som sa otočil, myslel som, že som ešte opitý.. a to poriadne. Vedľa mňa ležal (bez trička!) Kanan Hatori! Hlavu som mal podopretú o jeho ruku, zatiaľ čo ma druhou rukou objímal a bol na mne "pricucnutý" ako to len šlo. Prudko som sa posadil a "zvreskol". Kým sa ospalý Kanan prebúdzal, zliezol som z postele. Bol som len v boxerkách! Sčervenal som natoľko, že sa mi zatočila hlava.
,,Humm.. Tsubaki-kun , čo tak ziapeš na celý hotel?" spýtal sa ma rozospatým hlasom a posadil sa. Tváril sa akoby bolo všetko v úplnom poriadku. Vypúlil som naňho oči.
,,A-Ako to, že sme spali v jednej posteli? A .." zastavil som sa uprostred vety: ,,Preboha.. s-stalo sa aj niečo?" jeho výraz na tvári ma ešte väčšmi znervóznil.
,,Jasne, priviazal si si ma o posteľ" zasmial sa: ,,Ale nie, neboj. Nič sa nestalo. I keď ..." zaškeril sa a zliezol z postele. Podišiel ku mne a prehrabol mi vlasy.
,,Poviem ti niečo, čo o mne nevedia ani tie najväčšie fanynky. No, za chvíľu s tou pravdou aj tak vyjdem von.." naklonil sa ku mne a tesne pri uchu mi povedal: ,,Ja nemilujem ženy. Mám rád mužské pohlavie" zachechtol sa a z toho som celý stuhol. Stál som pri ňom ako soľný stĺp, zatiaľ čo on uvoľnene rozprával svoje tajomstvo.
,,A zamiloval som sa .. do jedného chalana..." zasmial sa a odtiahol odo mňa. S doširoka otvorenými očami som ho sledoval. Jeho tvár sa usmievala. Nebol to úsmev ktorý by ste od neho čakali, taký "pojašený" .. tento bol úprimný a vážny. Nevedel som čo povedať. Evidentne to zaregistroval a tak zareagoval ako prvý.
,,Ach, to si nevšímaj" usmial sa: ,,Poď, objednám raňajky v hotelovom servise" dopovedal, zobral si nohavice a odišiel do obývačky. Ja som sa nevedel pohnúť. Mozog mojím nohám vysielal signál aby sa pohli, no ony nereagovali. Všetky svaly som mal napnuté, a aj tak boli moje končatiny ochabnuté. Ledva som stál a v hlave mi treštilo. Keď som sa konečne "odlepil" od zeme, obliekol som sa a odišiel do chodby. Prezul som sa a začal si hľadať bundu.
,,Kam sa chystáš?" otočil som sa a uvidel Kananeho opretého o zárubňu dverí.
,,Idem.. domov" povedal som a ďalej hľadal bundu.
,,Hľadáš toto?" spýtal sa a spoza chrbta vytiahol moju mikinu.
,,Hej, dík.." siahol som po ňu rukou, no on ňou uhol.
,,Počkaj na raňajky" usmial sa a odišiel späť do obývačky. Nemienil som tu ostávať.
,,Nie díky, nie som hladný." Povedal som a vyšiel na hotelovú chodbu, pričom som za sebou zabuchol dvere. Zamieril som k výťahu, a spred hotela smerom domov.

Kanan ↓

Nechápal som prečo bol tak naštvaný. "Možno nebol ani naštvaný tak, ako prekvapený...." rozmýšľal som a prezeral si jeho mikinu. Ponoril som si do nej tvár.
,,Vonia ako on." Pousmial som sa a ľahol si na gauč. ,,Áno, Tsubaki.. ty si ten, koho milujem" povedal som si a opäť zaspal.

Tsubaki ↓

Nevedel som čo to som mnou je. Cítil som sa divne... moje pocity sa nedali nijak detailne opísať. Pri srdci som cítil tiaž, akoby som si oň prikoval oceľovú väzenskú guľu a vláčil ju po zemi za sebou. Kď som prišiel domov, sadol som si na posteľ a zapol si tichšiu hudbu. Stále som sa snažil spomenúť si na včerajšok, no nič sa mi nevybavovalo. ,,Ako.. ako to, že som sa prebudil v objatí Kananeho? Idola všetkých spisovateľov, a obdivovateľov jeho diel?" keď som nad tým rozmýšľal, vzišlo mi na um, že by som mal byť šťastným, že som sa spriatelil s mojim vzorom/ idolom, ale na druhú stranu to vyznelo trochu blbo. ,,Mám sa mu ísť ospavedlniť? Predsa len, ako som sa nepriateľsky choval, asi nebolo najmúdrejšie.. vlastne som nemal dôvod.. počkať! Mal! Však kto by sa nezľakol, keby sa odrazu zobudil v cudzej posteli s nejakým chlapom - i keď to v tomto prípade bol Kanan.." lámal som si hlavu nad tým, čo budem robiť. Nakoniec som sa rozhodol, že sa mu pôjdem ospravedlniť. Odišiel som z bytu a zamieril naspäť do hotela v ktorom bol K. Hatori ubytovaný. Keď som tam dorazil, zamieril som na recepciu, keďže som nevedel ktoré číslo apartmánu patrí Kananemu.
,Prepáčte, ale žiadneho návštevníka hotelu s menom Kanan Hatori tu nemáme." Povedala recepčná, a ďalej sa venovala práci na počítači.
,,Ale.. ja som uňho bol. Musí tu byť. Je to slávny spisovateľ románov a detektívok, Kanan Hatori" povedal som ešte raz, no ona neodpovedala nič iné ako "Prepáčte, ale neviem Vám pomôcť". Mrzuto som sa otočil smerom k výťahu, rozhodnutý, že sám prebehám všetky poschodia a nájdem ho. Chvíľu som čakal pred oceľovými dverami, a sledoval ako na displeji ukazujúce aktuálne poschodie výťahu, zmenšujú číslice: 4-3-2-1- prízemie. Dvere sa konečne otvorili.
,,Tsubaki!" usmial sa na mňa vysoký, tmavovlasý muž: ,,Čo tu robíš?" spýtal sa ma. Ja som opäť stuhol, a nevedel sa pohnúť z miesta. Evidentne to spozoroval, keďže sa začal smiať.
,,P- Prišiel som sa ospravedlniť za to, ako som sa pred tým správal ... nemal som byť tak podráždený" vysúkal som zo seba, a začal som ľutovať, že som tam vôbec prišiel. No Kananeho reakcia bola opäť prekvapujúca. - vyčaril obrovský úsmev.
,,No, a keďže si vynechal raňajky, môžem ťa pozvať? .. nechcem počuť, že nie" zasmial sa a popostrčil ma smerom k východu z hotela.
,,Vlastne ani nie som hladný" zaklamal som a na to sa ozval môj žalúdok. To ho rozosmialo ešte viac. Medzitým som sa pozrel na recepčnú, ktorá ma uvidela a sčervenala. Spolu s Kananom sme odišli do neďalekej reštaurácie.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
TO BE CONTINUED
Prosím, ignorujte niektoré gramatické chyby - ak sa vyskytnú :DD
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Máš rád/rada anime NARUTO?

Ano :D
Nepoznám XD
Nie :D

Komentáře

1 TESS " <3 | Web | 24. června 2012 v 12:04 | Reagovat

Pěkný blog :)

2 Amy Northman | Web | 25. června 2012 v 19:08 | Reagovat

podarený diel :3 som zvedavá ako to bude pokračovať xD

3 Kaida | Web | 25. června 2012 v 22:12 | Reagovat

Bože, to bylo úžasný. Už se těším na další díl. n__n

4 Haruko-sensei | Web | 26. června 2012 v 20:26 | Reagovat

Muhahahaha, pokráčko prosím, a to rychle xD

5 Yuki-chan | Web | 9. července 2012 v 12:04 | Reagovat

Dobré. :-) Pekne píšeš. :D

6 Donaldonerb | E-mail | 31. července 2017 v 22:15 | Reagovat

Хочу показать у кого я пропадаю последнее время. Зацените мою новую девочку, вот http://ufilmos.ru/6.php - ссыль на ее фотки, есть даже обнаженка, только не дрочить

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Design vytvorila Yumi Takashi / Mrs.BonnieOnline-Shippuden.blog.cz / X-Design.blog.cz
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -