Like lovers (1)

19. června 2012 v 17:29 | Mrs.Bonnie ^^ |  Like lovers
Tak, a je tu prvá kapitola prvej yaoi poviedky :D


Úvodník - Predstavenie hlavných postáv
Tsubaki Oohashi, 18 r. , študent
Už je to tretí rok, čo chodím na strednú školu Ookamidomo v Nagoye. Volám sa Tsubaki Oohashi a je mi 18. Bývam sám - otec je v cudzine so svojou novou rodinou (mne len posiela peniaze na byt, elektrinu, školu, atď..) a matka umrela pred 4 rokmi pri autonehode. Nerád sa rozprávam o minulosti, žijem v prítomnosti. Na škole patrím do "svorky" populárnych, takže s každým vychádzam veľmi dobre.
Kanan Hatori, 22 r. spisovateľ
Som 22 ročný spisovateľ žijúci v Tokiu. Zväčša píšem romány, no niekedy aj detektívky. Moje meno je populárne po celom Japonsku. Mám veľa fanúšikov - väčšina z nich sú ženy. Zakladajú si fankluby a myslia si, že o mne vedia všetko. No nik zatiaľ ani netuší, že ja mám radšej mužov, než ženy.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Tsubaki ↓

Opäť škola. Tie víkendy prejdú vždy ako voda, no dni ktoré trávime v škole sa nám zdajú nekonečné. Ako vždy mi ráno zazvonil budík, musel som vyliezť z postele a nasilu sa dokopať do školy. Pred školou bolo pár postávajúcich študentov zaujatých do skupinových konverzácií, no hneď ako som sa objavil ja a moji kamoši Rintarou a Aizawa z našej "svorky", pribehli k nám.
,,T-Tsubaki ahoj!" "Ahoj! Dobré ráno!" "Ahojte chalani!" pozdravilo nás niekoľko dievčat. Odzdravili sme ich s úsmevmi na tvárach a zamierili do triedy. Tam nás obklopila ďalšia skupinka dievčat. Deň šiel celkom ľahko. Cez prestávky ma na každom kroku nasledovalo niekoľko dievčat, no všimol som si že som tento problém nemal jediný. To sté mali aj Aizawa s Rintarouom + ostatní z našej party. Pár krát ma na chodbe zastavili dievčatá, a pýtali sa ma aké mám plány po školy (neviem prečo, ale vypadalo to tak, že sledujú každý môj krok - už to bolo trochu divné), no ja som im len odpovedal: ,,Budem s mojou milovanou" a s miernym uchechtnutím som odišiel. Momentálne som nemal dievča, ale pár krát za týždeň povedať túto vetu, ma bavilo. Bolo tu jedno dievča ktoré sa mi páčilo, no ona sa pred 2 mesiacmi presťahovala do Tokia. Samozrejme, mal som aj ďalšie "vyhliadnuté kandidátky". Už neraz som zažil vyznanie lásky, no bohužiaľ som ho doteraz nevedel opätovať. Nechápal som tie dievčatá.. i keď som ich odmietol, tak aj tak sa so mnou ďalej bavili, boli ku mne milé, a dokonca sa pridali aj do fanklubov. ,,Tomu sa hovorí, ísť si za svojím" pomyslel som si s úškrnom na tvári. Po škole som spolu aj s Aizawom a Rintariouom zamieril domov. Na "robenie spoločnosti, po ceste domov" sa nám ponúklo niekoľko dievčat, ale mi sme sa z toho nakoniec nejako vysekali. Dohodli sme sa, že si napíšeme na facebooku, a potom sme im zdrhli. O pár blokov ďalej sme sa rozdelili, a každý si išiel svojou cestou. Keď som po ccs 10 minútach dorazil domov, prvé čo som urobil bolo, že som si zapol notebook. Spravil som si menší obed, ktorý zahrňoval: 2 krajce chleba so salámou a maslom + kofola a sadol som si za facebook. Hneď som som sa prihlásil, začali mi blikať chatové políčka oznamujúce "máte novú správu". ,,Oni tu mňa čakali alebo čo?" uchechtol som sa nad spolužiačkami, ale aj dievčatami z iných tried ako mi odrazu začali vypisovať. Moju pozornosť upútal oznam na nástenke od Aizawy.
,,Zajtra príde do Nagoyi slávny spisovateľ Kanan Hatori! Jeho detektívky sú úžasné, a dve dokonca sfilmovali! Bude mať rozhovor v TV N7 , a potom že vraj bude v hlavnej hale podpisovať knihy!" tento odkaz mi vyrazil dych. Síce som patril medzi tých populárnych, ale to neznamenalo že nečítam knihy, alebo sa nezaujímam o veci tohto odboru. Okamžite som to lajkol a napísal komentár:
,,To fakt? Tak tam poďme! Kanan Hatori je môj obľúbený spisovateľ! Jeho detektívky sú úžasne napísané. Sú reálne predstaviteľné, inteligentne premyslené a k tomu tak zábavné na čítanie že z nich neviem spustiť zrak!"
,,Jasne! Pre mňa je niečo ako vzor! Môj idol! Jasne, že tam ideme!"
"A kedy to vlastne bude?" napísal som nedočkavo.
,,Že vraj o 14:00 sa začína interview (v budove pre natáčanie TV N7) a autogramy budú rozdávať o 14:45 v hlavnej hale"
,,Okay! Tak sa o 14:30 stretneme pred vchodom" navrhol som.
,,Jasne! Alebo aj skôr, lebo tam príde toľko ľudí, že sa ani dnu nedostaneme." Na jeho posledný komentár som odpísal "jasán" a odhlásil sa. Už bolo 19:47. ,,Ako ten čas letí.." povzdychol som si a spravil si instantnú večeru. Tentoraz som nezačal pozerať televízor, ale okolo pol deviatej som zaľahol do postele.
Ráno som sa opäť, ako inak, vzbudil na hlasný rev budíka. Pohybmi pripomínajúce opitosť som sa zdvihol z postele a zamieril do kúpeľne. Keď mi hodinky priam byli do očí, že je čas ísť, siahol som po taške a vyrazil do školy. Hneď ako som sa stretol s Aizawom, začali sme rozoberať o koľkej sa presne stretneme pred natáčacou budovou TV N7. Vyučovanie sa zdalo nekonečné. Čím viac som myslel na to, že sa po prvý raz v živote stretnem s Kananom Hatorim tým viac sa mi zdalo, že ručičky na hodinách spomaľujú, ba dokonca sa aj zastavili. Keď konečne skončila tá úmorná škola, obed som opäť vynechal a spolu s Aizawom a Rintarouom sme zdrhli jednému z fanklubov. Teraz som na toto naozaj nemal čas. Rintarou sa od nás odtrhol pri prvej križovatke.
,,Koľko je hodín? Nieže budeme meškať" upozornil Aizawa.
,,Do prčíc! Je 14:25! Nemáme šancu tam prísť presne o pol" povedal som.
,,Tak pridajme do kroku. Doniesol som si 2 z jeho kníh a chcem aby mi ich podpísal" povzbudivo odpovedal. "To aj ja" pomyslel som si a pridal do kroku. Prišli sme o 3 minúty neskôr. To už bolo otvorené, a z hlavnej haly sa dokonca až na ulicu tiahla dlhá rada Hatoriho fanúšikov, čakajúcich na podpis.
,,Do čerta! Prišli sme neskoro" prevrátil som očami a pozrel sa pred seba na rad plný ľudí.
,,Čo už. Ale túto radu vystojíme. Keď už sme tu.." povedal Aizawa a postavil sa na koniec zástupu.
,,Však jasne!" dodal som. Čakali sme 10, 15, 20, minút, a možno aj viac. Medzitým sme sa rozprávali. Aizawa sa mi zveril, že jeden z dievčenských fanklubov mu minulú sobotu prišiel pod okná a otravovali ho dokým s nimi nešiel von.
,,Ďalší." Niekto odrazu povedal, a spolu s Aizawom sme sa otočili. Pri kecaní sme si ani nevšimli, že sa stále viac a viac približujeme k stolu kde Hatori podpisoval knihy. Pred nami sedel za stolom mladý, čiernovlasý spisovateľ. Jeho úsmev odrovnal väčšinu fanúšičiek stojacích za nami. Aizawa sa ako prvý spamätal a podal mu svoje 2 knihy. Kanan Hastori sa usmial, otvoril ich, a podpísal. Ja som tam zatiaľ len nehybne stál. Ten spisovateľ, ktorého knihy som čítal vo dne - v noci, kým som ich nedočítal sedel predo mnou. Úplne som sa pozabudol.

Kanan ↓

Ďalší na rade boli dvaja chlapci. Odhadoval som, že to boli takí stredoškoláci tretieho alebo štvrtého ročníka. Výškovo boli skoro rovnaký, no jeden mal blond vlasy a druhý orechovo tmavé. Keď som sa im prihovoril, stŕpli a v tvári mali výraz typu "čo? Kde to sme?", čo ma trochu rozosmialo. Jeden z nich sa spamätal a podal mi knihy. Povedal, aby som ich podpísal s venovaním - jednu pre jeho sestru, a druhú pre neho. Kým si spratával knihy do svojej tašky, čakal som na ďalšieho fanúška ktorý by chcel autogram. No blonďavý chlapec tam neustále stál ako soľný stĺp. Vypadal roztomilo.

Tsubaki ↓

Nevedel som sa pohnúť z miesta. Cítil som sa ako prikovaný o zem.
,,Haló. Heh" zasmial sa a dlaňou mi zakýval pre tvárou aby ma prebral z tranzu.
,,P- Pre- Prepáčte. P- Prosím, podpísali by ste mi .." vykoktal som sa a nemotorne si vytiahol knihy z tašky prehodenej cez plece. Pri nervóznom podaní knihy som drgol do šálky kávy, čo bola položená na stole. Nemyslím, že Vám treba dopodrobna vysvetliť čo sa stalo. Káva sa rozprskla po stole, a vyliala sa na Kananeho. Stuhol som. "Preboha!! Ja som ho oblial kávou! Ostatní ma ukrižujú! Vlastne, sám seba ukameňujem za to!" v hlave som si nadával, a medzitým sa obzrel za seba. Zástup obdivovateľov na mňa vrhal vražedné pohľady. Kananeho výraz v tvári som už vonkoncom nechcel vidieť. Vedel som, že na mňa navrieska a SBSkári ma vyhodia z budovy. No to čo som videl a počul, ma vytrhlo z reality.
,,Ah, to nič. To sa stáva" povedal kľudným hlasom a úsmevom na tvári. ,,A je to definitívne!! Kanan Hatori je ten najmilší človek na svete!" radostne som si povedal a podal mu knihu na podpísanie.

Kanan ↓

,,A aké je tvoje meno?" opýtal som sa ho. Odpovedal - Tsubaki. Kým sekretárka utierala stôl od rozliatej kávy, napísal som mu venovanie: ,,Pre Tsubakiho. Ďakujem, aj tak som nemal chuť na kávu (n_n) S láskou Kanan Hatori" dopísal som a podal mu knihu. Celý červený v tvári mi poďakoval, a spolu so svojím kamarátom odišiel s hlavnej haly. ,,Nešikovný, hanbiaci sa.. presne môj typ" zaškeril som sa a podpisoval ďalšie knihy ostatných obdivovateľov.

Tsubaki ↓

,,To bol trapas! Bože, ja som baka! Čo si teraz len pomyslí?!! A nenaštval sa určite len preto, aby mojou blbosťou neotravoval aj ostatných čakajúcich v rade. Proste nechcel mať divadlo.. bože! Prečo práve ja?!! Hhhhhh!" sťažoval som sa sám sebe, keď som došiel domov. Pri odchode z haly som sa s Aizawom dohodol, že večer pôjdeme do podniku - on súhlasil. Keď bolo 19:32, odišiel som z bytu a zamieril na dohodnuté miesto. Do vybraného podniku sme chodili výnimočne - len keď bola nejaká oslava alebo tak.. no teraz ma pozval Aizawa, na zapitie tej mojej "šikovnosti". Podnik sa nachádzal v meste, medzi samými hotelmi, takže bol obľúbený, často preplnený a samozrejme, drahý.
,,Barman, dvakrát whisky!" zakričal Aizawa a začal som mnou rozoberať moju tuposť z dnešného incidentu.
,,Ja viem, ja viem! Som debil! Nemusíš mi to ešte aj ty opakovať.." prevrátil som očami. ,,Odskočím si" povedal som a postavil sa z kresla: ,, a nie že vypiješ obe whisky Aizawa!" napomenul som ho s menším úškrnom a zamieril na pánske. Keď som sa z nich vracal, stále som si vyčítal dnešnú príhodu. Vôbec som nevnímal okolie, a do niekoho narazil. Takou silou ma to odrazilo naspäť, že som sa ledva udržal na nohách.
,,Áuu.. oh, p- prepáčte" zdvihol som zrak a na tvári som pocítil ako sa začínam červenať. Postava do ktorej som narazil bol.. bol.. Kanan Hatori! Myslel som, že na mieste skolabujem. ,,Dvakrát!! Už druhý raz za ten istý deň !" myslel som, že umriem. Jeho usmievavá tvár ma trochu upokojila, ale aj tak som sa za toto ešte viac nenávidel.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Tento štýl písania je trochu iný než v ostatních poviedkach,
no ale, vždy je niečo poprvý krát :DD
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Máš rád/rada anime NARUTO?

Ano :D
Nepoznám XD
Nie :D

Komentáře

1 Misaki | Web | 19. června 2012 v 18:48 | Reagovat

yyee, to je úžasné :D ^^ teším sa na ďalší diel :3

2 Rainíčatko xD | 19. června 2012 v 20:32 | Reagovat

Waaa!!! toto nemyslíš vážne xDD skvelé! bravúzne xDD dochádzajú mi slová, takže Scrapy Coco se vracia s5 do svojho sveta xDD

3 Haruko-sensei | Web | 19. června 2012 v 20:54 | Reagovat

Jsem ráda, že jsi zpět xD
Tak yaoi, jo? Nemůřu se dočkat, muhahaha xD

4 Amy Northman | Web | 20. června 2012 v 20:54 | Reagovat

dokonalé! *-* veľmi sa teším na ďalší diel! *-* kyááh! :3

5 Neri Dupre Cavallone ^^ | E-mail | Web | 21. června 2012 v 14:45 | Reagovat

hyááá, skvělé!! moc se těším na další díl :D student x spisovatel, juhuhu, to se mi líbíí :D

6 Kaida | Web | 21. června 2012 v 21:17 | Reagovat

Skvělá povídka. Už se těším na další díl. :)

7 Kirawa | Web | 22. června 2012 v 20:38 | Reagovat

no tak som zvedavá na ďalšiu kapitolu :D tento štýl písania sa mi páči :D je to živé :D

8 Yui | Web | 23. června 2012 v 22:57 | Reagovat

Páni,přečetla jsem to na jeden nádech a ta povídka vypadá vážně skvěle...^^ Tsubaki vypadá na pořádné nemehlo, když je nervózní, jsem zvědavá na další kapitolu :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Design vytvorila Yumi Takashi / Mrs.BonnieOnline-Shippuden.blog.cz / X-Design.blog.cz
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -