Without you, I die ... (1)

14. dubna 2012 v 12:34 | Mrs.Bonnie ^^ |  Without you, I die ...
Ták a je to tu xDD Prvá časť poviedky Without you, I die...
Pripravte sa, že to bude niečo ako "drama" :DD


14.11. 2011
Bol to jeden z ďalších novembrových dní. Za bielymi nemocničnými oknami sa preháňal vietor ako hurikán, s pár snehovými vločkami na svojom švištiacom chvoste. Sedela som na širokej okennej parapete, položenej necelý meter nad zemou. Ako každý deň, som mala na sebe nemocničnú košeľu. Po celý deň ma sestričky naháňali do postele, no ja si vždy sadla naspäť k oknu a sledovala okolie nemocnice. Vždy keď som ale niekoho videla odchádzať z areálu, niekoho, kto sa vyliečil zo svojej choroby a teraz šťastný so svojou rodinou odchádzal domov, odvrátila som zrak. Za tie 3 roky čo som tu, som si zvykla byť sama - sama sa zabaviť, zabiť ten nudný, úmorný čas, ktorý pre mňa plynul ako sypanie piesku v spomalenom filme. Každý deň som miesto predjedla musela zjesť lieky, občas sa vyskytli komplikácie s dýchaním, ale to bolo naozaj na dennom poriadku. Na onkológií, na celom tom jednom poschodí bolo 32 izieb, z toho ak som aj seba počítala, bolo 8 zaplnených a počet sa zmenšoval a narastal - podľa toho, koľko ľudí prišlo s rakovinou. No zatiaľ každému koho som videla prichádzať, som na jeho ceste domov, po vyliečení zakývala na rozlúčku. Všetci sa vyliečili, len ja nie. Každý mal len malý účinok rakoviny, len ja nie. Stav sa mi zhoršoval každým dňom, no priebeh som si spomaľovala liekmi. S doktormi a ani sestričkami som už ani nerozprávala. Pomaly som si odvykla rozprávať, a môj hlas zmizol zo zemského povrchu. Jediné, čo som robila každý deň, niečo ako rituál, bolo kreslenie. Každým dňom som nakreslila aspoň 3 kresby, no počet objektov ktoré by som hodila na papier, sa míňal.
Z toho zamyslenia som sa vytrhla a zišla z parapety. Na posteli, na ktorej som každú noc spala, a každý deň ležala bola ešte stále zavesená tabuľka:
Meno pacienta: Miyabi Hinako
Dátum príchodu: 13.3. 2008 - pobyt stále pretrváva
Pri tom pohľade som si spomenula na rodinu. Návštevu som už nemala, niečo cez rok. Moja rodina raz sa raz dozvedela, že moja rakovina sa už nedá nijakým spôsobom liečiť. Odvtedy som ich nevidela. Jediné čo mi ostalo z môjho bývalého bydliska, bol notebook s mobilom a náhrdelník s príveskom v tvare srdiečka, ktorý mi dal môj malý braček Yuuta so slovami: ,,Doma na teba všetci čakáme. Čo najskôr sa uzdrav Miyabi!" s tým svojím roztomilým úsmevom na tvári, od ucha k uchu. To bolo naposledy, čo som sa s ním rozprávala. Potom mi všetci zmizli zo života, akoby ich ten pískajúci vietor za oknami odniesol až za oceán, do neznámych krajín bez možnosti návratu. Teraz bola mojím domovom táto nemocnica, toto oddelenie, toto poschodie, táto izba. Mojou náhradnou "rodinou" sa stal miestny onkologický personál. Evidentne ma zdravotné sestričky ľutovali, a každý deň ma púšťali na nemocničný internet. Raz som si spravila účet na sociálnej sieti, no keď sa dozvedeli, že nie som obyčajné dievča, že teraz "žijem" v nemocnici, začali ma ignorovať. Chovali sa ku mne akoby som bola chodiaci vírus, nejaké monštrum šíriace mor. No moja choroba, rakovina pľúc nebola nákazlivá. No v štádiu akom som bola ja, už nebola ani liečiteľná. Pomaly som internet zavrhla do zoznamu vecí, ku ktorým sa nikdy nevrátim. Medzi moje každodenné činnosti patrilo kreslenie, pozeranie von z okna, čítanie kníh, počúvanie hudby, prechádzanie sa po nemocničných chodbách a vo večerných hodinách - z postele sledovať biely strop mojej izby.
Ľahla som si do postele, zakrútila sa do paplónu a zatvorila oči. Spoza mihalníc, mi ešte stekali slzy plné bolesti, ktoré za tie 3 roky samoty stále neutíchli.
Obyčajne som sa zobudila len tak, z ničoho nič, uprostred noci. No teraz ma zobudili hlasy prichádzajúce z chodby. Nebola noc, cez okná mi do izby ešte stále presvitalo šero zo sivej, zamračenej oblohy. Spod dverí, cez škáru bolo vidieť chodbové svetlo. Postavila som sa z postele a otvorila dvere. Moje rozospaté oči oslepila silná žiara svetiel nado mnou. Porozhliadala som sa po chodbe. Hlasy bolo stále počuť, no bližšie než som si myslela. Vychádzali z vedľajšej miestnosti. Z izby hneď vedľa mňa. Cez otvorené dvere som s "poker face-om", bez akýchkoľvek zábran vstúpila do miestnosti. Pred tým som nebola v žiadnej inej nemocničnej izbe, okrem tej mojej, no táto vypadala skoro úplne rovnako. Jediný rozdiel bol, že v mojej už nebolo po akejkoľvek návšteve ani slychu, no tu bolo plno ľudí stojacích okolo jednej jedinej postele. V nej ležal čiernovlasý chalan, približne vo veku ako ja, ktorý sa rozprával so sestričkami, lekárom a ostatných ľudí navôkol, ktorí boli evidentne jeho rodina.
,,Miyabi! Čo tu robíš? Povedala som ti, že máš ležať v posteli!" zamierila ku mne jedna zo sestričiek, ktorá mi každým dňom pichala infúziu. Bola pre mňa niečo ako druhá matka, macocha. Bez ďalších slov ma zaviedla do mojej izby. Pri odchode som si všimla, že všetky oči v miestnosti, dokonca aj toho chlapca boli namierené na mňa. Bolo mi to jedno. V izbe ma sestrička uložila naspäť do postele: ,,Je šesť hodín. Večera bude o pol hodinu. Dovtedy lež v posteli. Ak by si náhodou zaspala, nevadí. Odložím ti ju, aby ti nevychladla." povedala a pri odchode zatvorila dvere. V posteli som ležala len dokým mi nedoniesli večeru. Potom som si sadla na okennú parapetu a sledovala ako sa šerá obloha mení do tmavého odtieňu, až úplne sčernela. Pri okne som presedela aj dve hodiny. Po tom, ako nočná černota pohltila všetky objekty nachádzajúce sa za oknom, som sa vydala na chodbu. Prehodila som si cez seba župan, a bosá sa začala prechádzať po celom poschodí. Nikto nikde nebol. Zdravotné sestry s lekármi boli určite zalezené vo svojich pracovniach, a pacienti už asi spali. Ale neprekážalo mi to. Vlastne, keby ma načapali tak neskoro na chodbe, nakričali by na mňa. Takže som vlastne mala šťastie. Dokonca aj spoločenská miestnosť bola prázdna. Sadla som si na gauč a zapla televízor. Dala som ju čo najtichšie, aby nezobudila ostatných pacientov, no keďže v nej nič nešlo, rázom som ju aj vypla. Na malom čajovom stolíku bola kniha. Nebola v nej záložka, teda nevypadala, že ju má niekto rozčítanú. Všetky knihy, ktoré tu na oddelení boli som už dávno prečítala, takže mi niektoré sestričky nosili zo svojich domovov, no poslednú dobu som nedostala žiadnu novú. Porozhliadla som sa, či tu naozaj nik nie je a siahla som po nej. Kniha bola tučná - čo bolo dobré, lebo som ju aspoň mohla dlhšie čítať. Oprela som sa o operadlo gauča a začala ju čítať. Bola to detektívka s vraždami, ktoré sa v minulosti udiali v Miami a teraz sa ako "staré prípady" začali znovu prešetrovať. Úplne som sa do nej začítala. Okolie, teda celá spoločenská miestnosť sa rozplynula ako oblak dymu a zmizla. Zaborila som sa do deja knižky tak hlboko, že aj prichádzajúce kroky ktoré som najprv začula, zmizli. Z tohto tranzu ma vytrhla čiasi ruka na knihe, ktorá mi ju z mojich napätých prstov vytrhla. Keď som zdvihla zrak, moje oči sa po dlhom, naozaj dlhom čase opäť stretli s inými. Nado mnou stál čiernovlasý chalan, ktorého som pred tým videla vo vedľajšej izbe.
,,Ale, ale, ale.. Prečo berieš cudzie veci bez opýtania?" opýtal sa ma s ironickým úškrnom na tvári. Teraz mi pripadal ako totálny blbec. Postavila som sa z gauča a bez akéhokoľvek gesta na ospravedlnenie som odišla.
,,Hej! Počkaj!" počula som ho za mnou a potom som ucítila jeho ruku na mojom zápästí. Zvieral ma. Snažil sa, aby som sa naňho pozrela, no ja som sa nedokázala pozrieť do tých tmavých očí. Už len po prvý krát pri pohľade do nich som sa cítila, akoby som sa prepadala do černoty. Akoby som vyšla z osvetlenej nemocnice von, mimo budovu, do toho temného prostredia za mojím oknom, ponoreného do nočnej tmy.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
To be continued n_n
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Máš rád/rada anime NARUTO?

Ano :D
Nepoznám XD
Nie :D

Komentáře

1 Sara Whitney | Web | 14. dubna 2012 v 15:22 | Reagovat

Vážně moc pěkné^^, máš dar vtáhnout lidi do příběhu, moc se těším na pokračování, ale trochu mě deprimuje, že téhle povídce nechystáš happyend, nemám ráda smutné konce :)

2 A-M-Ynka | Web | 15. dubna 2012 v 14:43 | Reagovat

Vypadá to, že tahle povídka bude skutečně napínavá a dost mě upoutala, hlavně jsem zvědavá na toho kluka, jelikož bude asi zajímavé jeho chování ! :D ^^

3 Ria | E-mail | Web | 19. dubna 2012 v 10:33 | Reagovat

Je to opravdu pěkné, ale to, že už takovou dobu za ní nepřišel nikdo z rodiny je smutné.. no snad si najde oporu v něm..:)

4 *Ci-Chan* need&love TWINCEST | Web | 21. dubna 2012 v 11:08 | Reagovat

Ahooj vracím se na blog.. =)) Budeš tu ještě že jo? :DD

5 Leiko & Akirawa | Web | 27. dubna 2012 v 12:13 | Reagovat

Hmmm, vypadá to zajímavě. Postavy, dobrý charakter přesně jak psala 'A-M-Ynka' jsem také zvědavá na toho kluka. No nic, doufám že co nejdříve přidáš další díl ^^ ..

6 CHocolatte Abbie | Web | 27. dubna 2012 v 18:32 | Reagovat

Je normálne že je to tak úžasné? XD až nadmieru..je to fakt božské, úplne som sa do toho zažrala, už chcem ďalší dieeel, inak neviem čo so mnou bude. Vždy keď čítam tvoje story, nakopne ma múza pre tú moju story xD

7 Netera54 | Web | 27. dubna 2012 v 19:59 | Reagovat

Moje oči síce pália od čítania ale prečítala som to celé. Je to úžasné. Máš talent. Kedy bude pokračko? Proste dačo kúzelné čítať. :)

8 Amy Northman | Web | 11. května 2012 v 16:26 | Reagovat

Tak toto sa mi páči ^^ Je to síce úplne rozdielne od všetkých poviedok, ktoré som doteraz čítala, ale veľmi sa mi to zapáčilo :)

9 AaauceVag | E-mail | Web | 7. srpna 2017 v 11:12 | Reagovat

Segway Verona offers tours that make sure you will enjoy a fun and immerse experience of our beloved city. We combine Segway, our innovative way of transportation, with tours in the historical city centre. Through our explorations of 1 or 2 hours, we will bring you to the most breathtaking spots, so that, if you do not stay long in Verona, we make sure that you see all of the unmissable sights!

Segway is really easy to use! It is so intuitive that it feels like an extension of the human body. To understand why, consider this: if you stand up and lean forward, so that you are out of balance, you will intuitively put your leg forward. Segway works the same way: to move forward or backward, the rider just leans slightly in such direction, and Segway will follow your movements. It is also easy to turn right or left, since the rider just has to push respectively Segway’s handlebar.

Segway is safe. Anyone over the age of 12 can join our tours, except for pregnant women. Apart from these cathegories, we encorage people of every age to try Segway, because this self-balancing object can really make your experience in Verona much more delightful! In fact, if it is hot, you will enjoy some fresh air and avoid to sweat; if it is cold, you will have the possibility of staying outside the least possible time. It is proved that our 2 hours tours show you what you will see in 6 hours walking!

All the tours start with a little training on how to use Segway, because for us safety is the priority. However, we experienced that it takes just a little practice to master on Segway! There are no required skills and, in particular, no need to be able to bicycle. There will always be a tour leader with you, guiding the whole group, so that you can enjoy the view and the tour of Verona. Audioguides (available in different languages) will provide the information you need to fully comprehend the history and architecture of our main monuments, squares and buildings.

In particular, our 2 hours tour will show you: Piazza Bra, one of the biggest squares in Italy, with the Arena, the famous Roman amphitheatre; we will then take Via Oberdan in order to see Portoni Borsari, one of the ancient entrance of the Roman city; we will firstly explore Piazza Erbe and secondly Piazza Dei Signori, two squares full of symbols and buildings with enchanting beauty, and then see Arche Scaligere. Heading to the Duomo, Verona’s Cathedral, we will pass by Santa Anastasia, next to the Conservatory of music; after that, we will have a break on Ponte Pietra, the bridge with the breathtaking view of the Roman Theatre and San Pietro Castle (and much more). On our way back, we will stop at Juliet’s house, so that you don’t forget to take pictures and write your names on the walls! We will conclude our tour with Castelvecchio, the Scaligeri castle and enjoy its amazing view of Verona.

People who went on tours with us really appreciate our flexibility: we do not have fixed tour’s hours, so we can arrange the time that fits the best. Moreover, we try to adjust the path according to your preferences, spending less time on spots you have already seen and dedicate more on your favourite sights. Read what people say about us on tripadvisor...

So, if you want to make the most out of your time in Verona, contact us or stop by our office!

OFFICE HOURS: Monday to Saturday (only closed on Sunday) from 10 am to 5 pm.

DIRECTIONS: We are located in Piazza Cittadella 11b, very close to Piazza Bra, the main square with the Arena.

From Piazza Bra you can arrive at our office on foot (3 minutes): pass under the arch of the gateway with the big clock (Portoni della Bra) and walk through Corso Porta Nuova for approximately 100

http://segwayverona.com/

10 Donaldonerb | E-mail | 10. srpna 2017 v 3:51 | Reagovat

Кому нужна скидка на тдску кейтаро keitarotds.ru
- вот промо код R2U7-WFFY-GFAT
Для тех, кто в танке - кейтаро нужен для упрощения работы и увеличения заработка в несколько раз.
Допустим у вас есть свой сайт или страница в соц.сетях, где можно оставить ссылку, по которой будут переходить пользователи.
Но чтобы выжать из всех переходов 100% прибыли, нужно каждой аудитории показывать свою страницу, например мобильных пользователей отправлять на одну страницу, дектоп на другую, пользователей из России на третью, из буржа на четвертую и т.д. Фильтров множество и настроить их можно за пять минут. Но самое главное, можно всех отправлять на одну ссылку, а кейтаро сам распределит кого куда по вашему желанию. Конверт возрастает в 2 раза. Пользуйтесь на здоровье!

11 Kinomanonerb | E-mail | Web | 18. srpna 2017 v 0:59 | Reagovat

Из увиденного вот это http://nz1688.com/home.php?mod=space&uid=616323. Если делать нечего, то посмотреть можно, ссылка на фильм там в профиле.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Design vytvorila Yumi Takashi / Mrs.BonnieOnline-Shippuden.blog.cz / X-Design.blog.cz
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -