Bloody Love (7)

11. března 2012 v 11:40 | Yumi Takashi ^^ |  Bloody Love
Alalalá, 7. časť :D No, ale keby som zverejnila všetko, čo mám napísané,
tak to skončí asi na 30. kapitole xD Píšem to vo worde, a už som na
38. strane.. shit! xD Túto kapču som sa snaźila dať dlhšiu, no tak sa uvidí teda :D


,,Červená sa! Takže si do niekoho!" začali sa ma vyptávať kto to je, lebo na odpoveď "nikto" nereagovali. Ja som dookola neodpovedala. Nemalo to zmysel.. no potom sa stalo, čoho som sa obávala.
,,Nie je to ten Uchiha?" opýtala sa ma Yoshie, ktorá sa začala uškŕňať, hneď ako tú otázku vyslovila.
,,Niéé, čo síí??" pretvarovala som sa... teda len z polovice. No všetky baby sa začali uškŕňať, presne ako Yoshie... až na Sakuru. Tá ma zase prebodávala pohľadom. Odvrátila som od nej zrak, a povedala, že by sme mali hrať ďalej. A tak sa aj stalo. O 20:00 sme si povedali, že spravíme popcorn a zapneme DVDíčko. Ako inak, pozerali sme horor - Hostel 1. Bolo to krvavé, desivé, no proste hrôza. Odrazu som zacítila, ako mi mobil vo vačku neustále vibruje. Pozrela som na obrazovku, kde bolo neznáme číslo.
,,Teraz voláš? Asi pôjde najlepšia časť, ide ju zachrániť z tej mučiarne.." povedala Ume a ďalej sledovala film. Ja som bez slova vyšla na balkón, a zatvorila som za sebou. Stiskla som zelené tlačítko na mobile, a ozvala sa.
,,Ano? Tu je Misaki" povedala som do telefónu.
,,Ahoj, to som ja Sasuke. Nejdeš von?" spýtal sa ma. Von? Takto neskoro? Ale, aj tak som bola predsa na párty.
,,Prepáč, ale som na párty u Tamiko.." povedala som s trochu tlmeným hlasom, aby to vyznelo smutne.
,,Ahá, to nevadí .. nepozvete aj mňa? Heh" zase sa zasmial. Ten jeho smiech... pripadal tak zvonivý, no zároveň aj trochu hlbší.
,,No, to nie je moja oslava, takže neviem .." zasmiala som sa aj ja.
,,Ale nie, robil som si srandu.. no, čo tak zajtra ísť von na čaj? Pozývam.." odpovedal, pri čom mu bol v hlase počuť menší smiech.
,,Dobre" radostne som odpovedala: ,,No, ja teda idem, dopozerať horror"
,,Okay. Inak, prajem ti dobrú noc, Misaki" zachechtol sa a zložil. ,,Zase ma pozýva? Wow!" opakovala som si. Toto sa mi teda ešte nestalo... ten určite bude mať niečo zaľubom - rozmýšľala som, keď som sa vrátila späť k babám. Pár minút pred polnocou skončil krvavý maratón hororov, a povedali sme si, že zaľahneme. Ako inak, keď všetky baby spali, ja som čumela do stropu. V tom tichu, keď všetci spali, som sa nevedela ubrániť myšlienkam ktoré mi prichádzali na um. Boli o... Sasukem. Rozmýšľala som nad ním, nad spoločnými rozhovormi o anime, o spoločnom smiechu.. ,,Ja... som sa doňho zaľúbila či čo? - že tu nad ním tak rozmýšľam ..." zmätene som si hovorila. No, ale asi to tak bolo. K nikomu som nič také necítila.. a poslednú dobu mi Uchiha bol jedinou oporou.
Ráno som sa zobudila posledná - však ,bolo to pochopiteľné, keď som zaspala len o niakej 4 nad ránom. Dali sme si všetky raňajky a pomaly sa začali baliť. Keď sa prezliekla, očesala atď... zbalila som si svoje oblečenie do vaku, všetky sme sa s Tamiko rozlúčili - samozrejme poďakovali za pozvanie na párty a odišli domov. Keď som dorazila domov, vybalila som si veci, väčšinu som hodila do pračky, a zapla TV. Nič v nej poriadne nešlo, hladná som nebola, a vonku bolo krásne slnečno. ,,Čo sa tak ísť prejsť na čerstvý vzduch?" spýtala som sa sama seba, zobrala si mobil, kľúče a vytratila sa z bytu. Vonku svietilo príjemné jarné slnko a pofukoval slabý, teplý vánok. Rozmýšľala som, či nezavolám Sasukemu, nech ideme teraz von. Ale, dohodli sme sa predsa na večer, tak to nebudem meniť... Keďže bola sobota, deň ubehol veľmi rýchlo... až prekvapivo. Ani som sa nenazdala a bolo pol 7 večer. Pouličné lampy sa začali rozsvecovať jedna po druhej, a slnko sa pomaly kĺzalo po oblohe za horizont. Vrátila som sa domov. Keď som si opäť zapla televízor, práve išlo moje "love" anime - Vampire Knight. Milovala som to anime.. vlastne, milovala som každé anime a mangu, kde bol nejaký ten románik" . Ľahla som si na posteľ a začala kukať TV. "Cŕŕŕŕŕŕn!" hrozne som sa zľakla a od strachu som vyskočila z postele. ,,To bol náš zvonček?" ozvalo sa mi v hlave. Rýchlo som podišla k dverám a cez kukátko som pozrela na chodbu - prázdna... tak som zamierila späť do izby, k oknu, ktoré som otvorila a vykukla von. Na malých schodíkoch pred vstupným vchodom stál vystretý a opäť vážno- vyzerajúci Sasuke Uchiha.
,,Prepáč, že zvoním ale zabudol som si mobil .. poď dole" hlasnejšie povedal a usmial sa. Ja som len prikývla ,zatvorila okno, pobrala si veci, zamkla byt a zišla schodmi dome na prízemie. Keď som otvorila dvere, okamžite sa na mňa pozrel a na tvári sa mu vyčaroval okúzľujúci úsmev.
,,Tak, kam by si chcela ísť?" spýtal sa ma, keď sme bok- po boku vykročili po chodníku.
,,Ja neviem, navrhni ty .." usmiala som sa a čakala na jeho odpoveď. Tentoraz už na tvári nemal "poker face" ale usmieval sa akoby čakal niake prekvapenie.
,,Čo tak ísť do parku?" jeho odpoveď ma prekvapila. Do parku som chodievala cez deň, cez svetlo. V noci som sa tam trochu bála ísť, teda sama. Ale aj keď bol so mnou, mala som divný pocit, ktorý Sasuke evidentne vycítil.
,,Prečo sa tváriš tak prestrašene? Nebóój, ja ťa ochránim" dal mi ruku cez rameno a začal sa neskutočne rehotať. Najprv som sa zarazila, že si zo mňa robí srandu, no potom som sa aj ja začala rehotať. No nie na sebe, ale na Sasukeho smiechu. Bol hlasný, no melodický, ktorý sa po prázdnych uliciach ozýval ako denný spev vtákov. Zašli sme do parku. V ňom ale neboli pouličné lampy, takže svetlo bolo len na jeho okrajoch. Tma v ktorej sme sa ocitli, keď sme zašli viac do stredu parku, ma trochu strašila.
,,Ale čo, však ty sa tu pomaly od toho strachu trasieš .." trochu sa uchechtol, no keď videl môj výraz v tvári, začal to brať vážnejšie.
,,Ale to nič.. ja sa bojím skoro všetkého, takže tak.." úprimne som sa priznala a čakala čo na to odpovie. Najprv mlčal, no potom sa mu jazyk rozviazal.
,,Každý máme z niečoho strach.." povedal , a zdalo sa mi, že ma tým chce upokojiť.
,,A čoho sa bojíš ty?" zvedavo som sa opýtala. Už sa na mňa nepozrel. Otočil hlavu do boku a zahľadel sa do temnej tmy.
,,Ja nemám strach z hmotnej veci .. bojím sa, no, povedzme že je to ojedinelý prípad..." nervózne povedal: ,, Ale zmeňme tému. Ak tu je nepríjemne, môžeme ísť aj niekam inam."
,,Niéé, ja to zvládnem" usmiala som sa, no pochybujem, že to v tej tme bolo vidieť. Chvíľu sme obidvaja mlčali, sadli si na najbližšiu lavičku a pozerali do tmy.
,,No .." naraz sme oba povedali, a hneď na to sme sa začali hlasno smiať. Náš smiech sa tou čiernou tmou niesol ako ozvena. Ešte pár chvíľ po skončení rehotu sme počuli vlastné hlasy, ktoré sa tiahli celým parkom. Naša debata bola zväčša o anime, potom niečo o škole a Sasukeho fan-klube. Sťažoval sa ako ho ostatné dievčatá neustále prenasledujú.
,,Žiadna sa so mnou nevie normálne rozprávať ... až na teba" v tme som nič poriadne nevidela, no na sebe som cítila jeho pohľad. V tej chvíli som na svojej tvári cítila jeho ruku. Stále som nič nevidela, a tak mi oči nepretržite blúdili v tme a hľadali nejaký záchytný bod. Ani som si to poriadne neuvedomila.. a na svojich perách som pocítila dotyk iných. O pár sekúnd sa stratili v tme, a ja som bez slova čumela pred seba. ,,On ma... pobozkal?" ozvalo sa mi v hlave. Nevedela som ako zareagovať, čo on zrejme postrehol a tak začal rozprávať v nedokončenej debate, akoby sa ani nič nestalo. Nechcela som to riešiť.. najprv som si musela usporiadať všetky myšlienky, ktoré sa mi odvtedy v hlave nahromadili.
,,Nie si hladná? Pozvem .." zasmial sa a postavil z lavičky.
,,Nie díky." No zaškŕkalo mi v bruchu, z čoho sa ešte viac začal smiať.
,,Možno si myslíš, že nie si, ale tvoj žalúdok s tým evidentne nesúhlasí" zachechtol sa, hodil mi ruku cez rameno a vykročili sme z parku, na jemne osvetlené, prázdne ulice. Zamierili sme na námestie. Inokedy bolo plné ľudí, no teraz bolo úplne prázdne.
,,Divné.." poznamenala som, a až potom som si uvedomila, že som to povedala nahlas.
,,Hej, to je.." nevedela som, či myslíme na to isté, ale bolo mi to jedno. Prišli sme ku kaviarni "caffé bar" ,no bola zavretá. Normálne bývala otvorená do noci, takže uzávierka o 10tej, bola neobvyklá.
,,Toto nie je dobré...musíme odísť.." povedal s nepokojným hlasom. Nechápala som ho, ani jeho reakcie.
,,Prečo?" zvedavo som sa opýtala a bez pohnutia čakala na odpoveď.
,,Potom ti to poviem, ale teraz poď.." chytil ma za ruku a vliekol preč z námestia. Netušila som o čo mu ide, no keď ma držal za ruku, bolo mi to jedno. ,,Ja som sa doňho asi vážne zamilovala.." ozvalo sa mi v hlave, no tentoraz mi na um neprichádzali žiadne negatívne myšlienky, ktoré by potlačili tú prvú. Bolo to tak.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Pokračovanie nabudúce (n_n)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Amy Northman | Web | 11. března 2012 v 18:59 | Reagovat

Veľmi podarený diel ^^ ...ako mňa by nikto večer nedotiahol do parku :D na mňa nočná atmosféra zle vplýva XD a veľmi by ma zaujímalo, čo myslel Sasuke tým "Toto nie je dobré..." O.o už sa veľmi teším na pokračovanie! ^^

2 Lee | Web | 13. března 2012 v 20:35 | Reagovat

Krásný dílek.Wow

3 Haruko-sensei | Web | 13. března 2012 v 21:21 | Reagovat

Těším se na další díl, vypadá to napínavě- a btw, mě by do parku v noci nedostal ani Sasuke xD Možná tak Itachi, kdyby mě celou dobu nesl xD

4 leiko-sama | Web | 15. března 2012 v 13:05 | Reagovat

Povedený, moc povedený, těším se na další díl, tenhle se ti možná povedl více, jak ten předchozí :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Design vytvorila Yumi Takashi / Mrs.BonnieOnline-Shippuden.blog.cz / X-Design.blog.cz
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -