Bloody Love (2)

31. ledna 2012 v 19:13 | Yumi Takashi ^^ |  Bloody Love
Tak, a je tu 2. kapitola Bloody Love :D Viem, dnes som chcela
zverejniť Fall from heaven, ale to bude až niekedý nabudúce :DD


Keď som hlavu trochu pootočila, videla som, že nový študent - teda Uchiha nepíše. No na jeho strane lavice som nevidela ani peračník. Došlo mi to.
,,Na, tu máš..." potichu som šepla a podala som mu jedno zo svojich pier. Pozrel na pero, no potom na mňa.
,,Ďakujem .." povedal, zobral si ho, a rýchlim čarbaním písal poznámky. Trochu som sa na tom zachechtal, no našťastie to nepočul. Po skončení hodiny, keď odišla profesorka, chcela som si to namieriť na chodbu, kde by sme s Tamiko a Umou pokračovali v prerušenej debate.
,,Vďaka za pero .." povedal Uchiha ešte než som odišla a podal mi pero.
,, Nie je zač...ale nechaj si ho.. vidím, že si si asi zabudol peračník, tak ho dnes ešte budeš potrebovať" pousmiala som sa, a hneď som odišla z triedy. Na našom "rituálnom" mieste, kde sme obvykle zaujali postoje v našom debatnom trojuholníčku, nik nebol. Normálne tam už Tamiko a Umou dávno boli, a ja som prichádzala ako posledná. ,,Divné.." povedala som si a porozhliadla som sa po chodbe. Uvidela som ich. Stáli aj s veľkou skupinkou dievčat pri dverách našej triedy. ,,Čo tam robia?" bolo i to čudné, tak som na nich ďalej len bezmyšlienkovite hľadela. Odrazu všetky baby, aj s Tamiko a Umou začali pišťať ako niake fanúšičky na koncerte Tokio Hotelu. Vtedy sa vo dverách ocitla vysoká postava, s čiernymi vlasmi. Bol to Sasuke. Zase som ich nechápala. ,,Čo tak vyvádzajú kvôli tomu novému Uchihovi?" hlavu som mala plnú myšlienok. ?Možno bol naozaj niaka známa osobnosť, a odtiaľ sa mi zdal tak povedomí ...niéé, to by nechiodil do školy. Asi ..no, je mi to jedno." Povedala som si rozhodne, odvrátila zrak od kričiacich báb na chodbe pri Sasukem, a zamierila som si to ďalej po chodbe. Deň bol predsa len trochu iný, než obvykle. Stále kukajúce dievčatá z triedy na Sasukeho, počas každej hodiny ma znervózňovali. Nie preto, že by naňho čumeli so srdiečkami v očiach, to mi bolo jedno... ale na mňa hádzali vražedné pohľady. Bola som naozaj rada, keď zazvonilo na ukončenie poslednej hodiny. Rýchlo som si pobalila knihy do skrinky, a vyšla som z budovy. Nechcelo sa mi ísť domov, aj tak tam nikto nebol, kto by ma uvítal s otvorenou náručou a otázkami typu ,,Ako bolo v škole?" . Byt, kým som tam teraz nebola, zíval prázdnotou. Ostala som na školskom dvore a na hojdačkách - ano, i keď to bola stredná škola, na dvore boli 2 hojdačky. Už zapadalo slnko, čo mi oznamovalo, že by som sa mala pobrať domov, no mne sa nechcelo. Len som si tak sedela na hojdačke, trochu sa pohupávala a sledovala zem podomnou. Zapadajúce slnko vytváralo krásne oranžovo- ružové odtienie svetla, ktoré sa od oblohy odrážali na zem. Pozorovala som svoj malý tieň, ktorý sa mihotal na zemi, ako oblak na nebi. No , zarazilo ma, teda aj prekvapilo, že odrazu môj tieň prekryl nejaký iný. Zdvihla som hlavu, no cez ešte stále silno žiariace slnko, ktoré mi svietilo do očí, som skoro nič nevidela. Predo mnou niekto stál. V obryse postavy som spoznala mužské črty. Bol určite aspoň o hlavu vyšší než ja. Prižmúrila som oči, aby som lepšie videla, a vtedy som spoznala tie známe vlasy, a nakoniec som uvidela aj Sasukeho tvár.
,,Prečo si tu takto neskoro, a sama?" spýtal sa ma. Jeho hlboký, no milý hlas sa skĺzol po jarnom vánku až ku mne. Neodpovedala som, len som cukla plecom a zase pozrela do zeme. Kútikom oka som videla ako podišiel k hojdačke vedľa mňa a sadol si. Ja som sa ešte stále pohupávala v rytme vetra, podľa ktorého tancovali aj letiace lístky zo stromov, unášajúce sa v povetrí. Neustále som na sebe cítila Sasukeho pohľad, no neotáčala som sa k nemu. Melódiu šuštiaceho lístia napokon narušil jeho hlas.
,,Prečo už nejdeš domov?" už som bola trochu podráždená z jeho dotieravých otázok.
,,To je jedno či som tu alebo tam." Konečne som zo seba niečo dostala.
,,To nie je to isté.." už mi fakt liezol na nervy. Nevedel aký je môj život , nevedel nič.
,,Ale je. Doma nik nie je takže mi je lepšie tu vonku. To skôr ty by si mal ísť domov.." povedala som s v hlase mi už bola počuť podráždenosť. Neotáčala som sa k nemu, neustále som pozerala do zeme.
,,Nikoho nemáš doma?" pokračoval, a moju vyzývavú vetu "to skôr ty by si mal ísť domov totálne ignoroval. Nechcela som sa o tom rozprávať. Bolo to horšie než rozmýšľať, prečo som tak sama. Postavila som sa z hojdačky a so sklonenou hlavou som od neho odišla na basketbalové ihrisko. Počula som kroky, čo naznačovalo, že Sasuke ide tesne za mnou. Pozrela som sa do boku, a bolo to tak. Išiel za mnou. Bezslova mi išiel v stopách s priamym pohľadom na mňa. Zrýchlila som krok. Zašla som za roh školy kde som sa skryla do vchodu. Sadla som si na schody, nohy som si pritiahla k sebe, a položila si hlavu na kolená. Nechcela som sa s niekým zhovárať, hlavne nie o mne. Ucítila som jemný vánok vo vlasoch, a keď som čelo odlepila od svojich kolien, predo mnou stál opäť Sasuke.
,,O čo ti ide?!" už som zdvihla hlas, aby som mu naznačila, že jeho prítomnosť nie je potrebná.
,,O nič.." povedal a znovu sa na mňa pozrel tými svojimi modro-priehľadnými očami. Keď sa do nich človek pozrel, mal pocit, akoby plával v mory. Akoby to bola plavba po oceáne, no zároveň let medzi oblakmi. Odtrhla som od neho oči. Cítila som sa divne. Postavila som sa, a podišla som k nemu.
,, Tak ma všetci teda nechajte na pokoji!" zakričala som naňho s roztraseným hlasom, a na tvári som cítila, že sa mi po líci kotúľa kvapka slzy. Prešla som okolo neho, a keď sa mi postavil do cesty, odstrčila som ho čo najsilnejšie, a s plačom som sa rozbehla školskou bránou von na opustené ulice. Nesledovala som či za mnou ide, alebo nie. Nič som si nevšímala. Cez uplakané oči som okolie videla rozmazane. Všetky zvuky utíchli, jediné čo som počula boli moje slzy dopadajúce na zem. Zastavila som sa 2 bloky pred mojím domom. Sadla som si na lavičku a tvár som si skryla do dlaní. Pomedzi prsty mi neustále tiekol prúd teplých sĺz. ,,Prečo sa cítim tak sama?" ozývala sa mi dokola tá istá otázka, ktorá zatemnila všetky ostatné myšlienky. Pomaly som prestávala plakať, slzy prestali tiecť, a srdce sa vrátilo na pravidelný rytmus. ,,Celý čas mi bolo blbo.. asi som sa len potrebovala vyplakať" povedala som si, keď som sa s trochu lepším pocitom pobrala domov. Doma som sa hneď prezliekla do nočnej košele, a i keď bolo len 19:48, ľahla som si do postele. Prekvapivo rýchlo som zaspala.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Zase - ak sa tam nájdu pravopisné chyby, tak sorry :D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Máš rád/rada anime NARUTO?

Ano :D
Nepoznám XD
Nie :D

Komentáře

1 DirtyFoxx | Web | 31. ledna 2012 v 19:55 | Reagovat

Úžas *___*

btw. mám ťa v zozname :)

2 Doo-chan | Web | 31. ledna 2012 v 20:58 | Reagovat

Wow! *.* těšim se na pokračko :) Úžasně píšeš ^^

3 Kirawa | Web | 1. února 2012 v 8:42 | Reagovat

kapitola bola fajn :D teším sa na pokračovanie

4 Leiko Uchiha | Web | 1. února 2012 v 18:35 | Reagovat

Páni, sugoi OwO ...těším se na další! Doufám že už píšeš ! :D

5 ^^ *Ci-Chan* *-* ^.^ | Web | 3. února 2012 v 8:36 | Reagovat

Ahooj psala jsi mi o spřátelení.. =) Jestli máš pořád zájem tak se mi zapiš rovnou do třídění Affs.. Ráda spřátelím..! *-*

6 A-M-Ynka | Web | 3. února 2012 v 9:54 | Reagovat

TAk jsem přečetla obě kapitoly - promiň, že až tak pozdě :D - A rozhodně budu číst dál ! :D :)

7 Sany | Web | 3. února 2012 v 20:51 | Reagovat

Krásne :) uz sa teším na pokračovanie :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Design vytvorila Yumi Takashi / Mrs.BonnieOnline-Shippuden.blog.cz / X-Design.blog.cz
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -