Bloody Love (1)

29. ledna 2012 v 18:27 | Yumi Takashi ^^ |  Bloody Love
Pre info na začiatok:
Tak a je tu 1. diel z poviedky Bloody Love :D Neviem, ako sa vám bude páčiť - na začiatku je to skôr len opis . Pomaly, už budem mať dopísanú aj poviedku Fall from Heaven, ktorú sem asi zajtra pridám :) Tak, nebudem ďalej obkecávať, tu je Bloody Love - v celom článku,


Ďalší všedný deň. Prechádzala som cez cestu, a mierila do školy. Slnko, ako každý deň svietilo vysoko na oblohe, a tiene vytvorené domovými barákmi dopadali na cesty, ktoré ich pohlcovali do temného odtieňa. Ulica bola pomerne rušná - študenti odchádzali z domov a smerovali do škôl, a ostatný odchádzali pracovať. Prešla som cez niekoľko križovatiek , cez menší park, až som sa ocitla pred školskou bránou. Vošla som na školský dvor, na ktorom pár študentov hralo basketbal. Pokrikovali po sebe, nahrávali si loptu, strieľali koše, smiali sa. So záujmom som ich pozorovala. Z "tranzu" ma vyslobodil školský zvonček, ktorý ohlasoval, že by sme mali vojsť do budovy. Na školskej chodbe som si našla svoju skrinku, vybrala som si z nej knihy na prvú hodinu , a zamierila som do triedy. Prvá hodina bola matematika. Tá mi celkom šla, no aj tak som sa nevedela dočkať ďalšej prestávky. Keď hodina skončila, vyšla som na chodbu. Tam som stretla Tamiko a Ume.
,,Ahoj Misaki!" pozdravila ma Tamiko a Ume mi zakývala. Odzdravila som sa im, svojím známym "Ahojte". Opäť sme stáli "v kruhu" - náš každodenný rituál. Tamiko a Ume rozprávali o najnovších veciach ktoré sa doteraz udiali, o celebritách zo zahraničia, o nových songoch známych popových skupín. Ja som sa len sem-tam zapájala do debaty, no viackrát som ich len sledovala a počúvala. Vždy som ich obdivovala. Každý deň mali nejaké čerstvé informácie zo zahraničia, akoby tam sami bývali. Vždy som snívala že sa raz presťahujem napr. do Sydney (v Austrálií) alebo do Moskvy (v Rusku).
,,Haló, zem volá Misaki" vytrhla ma Ume zo zamyslenia.
,,Prečo si vždy tak ticho?" pýtala sa ďalej, no ja som sa len mierne usmiala a mykla plecom. Na otázku som ani nemusela odpovedať. Prerušil nás zvonček. Všetci žiaci sa pomaly pobrali do svojich tried, a mi tiež. Nasledovala geografia. Po ďalšej prestávke pokračoval dejepis, biológia, potom japončina a poslednou hodinou bola angličtina. ,,Konečne koniec" povedala som si, keď som si dávala knihy späť do svojej skrinky. Zobrala som si kľúče od domu, mobil a pobrala som sa domov. Chvíľu som sa len tak potulovala po parku, sledovala hrajúce sa deti na pieskovisku, pozerala ako kvitnú jarné kvety v záhradkách. Keď začalo zapadať slnko, pobrala som sa domov. Prišla som domov, rýchlo som si spravila domáce úlohy, aby som to mala z krku, a zapla som telku. Prepínala som kanály, jeden po druhom, no bolo práve 19:00, takže všade ukazovali správy. Nechala som si zapnutý hudobný kanál, ľahla som na posteľ smerom k obrazovke, a otvorila som časák. Začala som si čítať o popových skupinách, a hľadala som nové infošky ktoré by som mohla povedať v našom zajtrajšom "kruhu". No všetko čo som prečítala, už dnes Tamiko s Ume povedali. ,,Ako to len robia? Že vedia niečo skôr ako časopisy..." prehnalo sa mi hlavou, no nechcelo sa mi nad tým rozmýšľať. Pozrela som na mobil ktorý ukazoval 20:00 .Čože? To už je osem? To ubehlo nejako rýchlo, nie? Ozývalo si ma v hlave. Prepla som na kanál 7, kde mi začínal Naruto. Ano, aj keď som na strednej, anime som neprestala pozerať. Naruta so sledovala napäto, no vždy som bola pripravená rýchlo vypnúť telku, ak by mi do izby omylom vtrhli rodičia. Nechcela som, aby vedeli, že ich 16 ročná dcéra ešte kuká anime. Ani tých mojich priateľov o tom netušilo. Všetci sledovali kriminálky, horory, komédia, ako úplný dospeláci. Ja som skôr bola 5 ročné decko v 16 ročnom tele. Tentoraz som mala šťastie. Cez seriál mi do izby nik neprišiel, a keď som ho dokukala, vypla som televízor. Nemala som čo poriadne robiť, na net sa mi nechcelo ísť. Tak som sa prezliekla do nočnej košele, vyčistila si zuby a zaľahla som do postele. Dlho som nevedela zaspať. Sledovala som škáru pod dverami, kde svetlo zhaslo, čo naznačilo, že rodičia už išli spať. Bolo to peklo. Mala som pocit, že celé Tokio spí, len ja nie. Odostrela som si záves na okne, a sledovala tmavú oblohu so žiarivými hviezdami. Bol spln. Presne pre toto som zas nevedela zaspať. Vždy keď bol spln, som nie a nie zažmúriť oči, a upadnúť do spánku. Asi o 4 nadránom som konečne zaspala. No nie nadlho. O 6:30 mi zazvonil budík, oznamujúci, že mám vstať a pripraviť sa do školy. Keď som vošla do kuchyne, rodičia tam už neboli. Na stole ostal iba lístoček s odkazom.
,,Dobré ránko Misaki,
Určite si len teraz vstala, no ocko a ja sme museli odísť na stretnutie už skoro ráno. Prídeme až o týždeň. V chladničke je dostatok uvareného jedla, no ak by si chcela niečo iné, yeny som nechala na kuchynskej linke. S ockom ti držíme palce, nech sa ti darí v škole.
S láskou mama."
Lístok som hodila do koša, a išla sa prezliecť. Už ako oblečená som sa vrátila späť do kuchyne, a spravila si kakao, ako menšie raňajky. ,,Zase odišli.." povedala som si, lebo toto už bolo 4 stretnutie za posledné 2 mesiace. No ale čo sa čudujem. Majú také zamestnanie, že stále musia niekam cestovať. Keď som dopila, zašla som do kúpeľne si myť zuby, a očesať si vlasy. Dvakrát som na seba strekla voňavkou, ktorú som dostala na minulé Vianoce, obula som sa, pobrala si mobil, peňaženku a kľúče, a vyšla som z domu. Zdalo sa mi to ako včera. Všetko vypadalo rovnako, všetci sa správali ako včera ráno, a ja som sa stále cítila sama. Po príchode do školy som opäť zaujala 3 cíp našeho "debatného trojuholníku" s Tamiko a Ume. Mali ďalšie novinky. Počúvala som ich tak napol ucha, a trochu som pozorovala ostatných na chodbe. Všetci boli v skupinkách a kecali o všetkom možnom.
,,Dnes k nám že vraj príde nový študent" táto informácia ma trochu prekvapila, keď vyšla z Tamikiných úst. ,, Nový študent? Vlastne,... čo mi je po tom .." povedala som si pre seba.
,,Hej, aj ja som to počula. Že vraj je to nejaký nadaný žiak .." pokračovala Ume, no ja som ju už nepočúvala. Keď zazvonilo, odišli sme do triedy, posadali si na svoje miesta, a položili si knihy z fyziky na lavicu.
,,Ehm ,ehm !" dôrazne zakašlala Kurenai - učiteľka fyziky, aby utíšila kecajúcich študentov v triede. Keď všetci stíchli, pokračovala.
,,Žiaci, dnes k nám príde jeden nový študent." Oznámila triede a kývla smerom k dverám. V nich sa objavil vysoký, čiernovlasý chalan. Väčšina dievčat si medzi sebou začala šuškať, a chalani tiež.
,,Ticho prosím!" ohlásila ich opäť Kurenai. Keď šepot utíchol, nový študent vošiel do stredu triedy pred tabulu.
,,Toto je Sasuke Uchiha, váš nový spolužiak" keď som ho videla, zdal sa mi trochu povedomý, no nevedela som si spomenúť odkial. Tentoraz všetky baby z triedy mali v očiach žiarivé "srdiečka" .
,,Tak.." narušila to ticho profesorka: ,,Kde ťa len posadíme Uchiha.. áá, tam u našej Misaki je voľné miesto." Ukázala na mňa, teda skôr na voľnú stoličku vedľa mňa. Mala pravdu. Po tom, čo moja bývalá spolusediaca odišla zo školy, sedela som sama. Sasuke prikývol, a bez slova smeroval ku mne. Trochu som sa aj so stoličkou, posunula dopredu, aby za mnou mohol prejsť. Keď sa usadil, vytiahol si rovnaké knihy na fyziku a začal sledovať tabulu.
,,Dobre, tak to by sme mali.. a teraz späť k učivu." povedala profesorka a začala vykladať nové učivo. Kým som si písala poznámky, spozorovala som, ako ma všetky dievčatá z triedy s vražedným pohľadom, sledujú. Nechápala som ich. Keď som hlavu trochu pootočila, videla som, že nový študent - teda Uchiha nepíše. No na jeho strane lavice som nevidela ani peračník. Došlo mi to.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Snažila som sa "dbať" na pravopis, no ale chyby sa tam určite nájdu XD
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Máš rád/rada anime NARUTO?

Ano :D
Nepoznám XD
Nie :D

Komentáře

1 Kirawa | Web | 29. ledna 2012 v 18:46 | Reagovat

noo poviem, že to začalo zaujímavo :D kapitola sa mi páčila a budem rada, ak v najbližšej dobe pribudne  ďalšia :)

2 Leiko Uchiha | Web | 29. ledna 2012 v 19:05 | Reagovat

Hó, to je moc kawai ^^ ..těším se na další díl:)

3 DirtyFoxx | Web | 29. ledna 2012 v 20:55 | Reagovat

Wow! dosť zaujímaví !:3 teším sa na ďalší diel ! n.n

4 Haruko-sensei | E-mail | Web | 29. ledna 2012 v 20:58 | Reagovat

Taky bych chtěla takovýho novýho studenta xD
Jinak začalo to zajímavě, tak doufám, že i další kapitoly budou dobré xD.

5 Yokoo-chan | E-mail | Web | 30. ledna 2012 v 14:23 | Reagovat

ahoj :3 psala jsi mi na blog o přátelství , tak tě přijímám a mě se s diplomkem dělat nemusíš :3 ^^

6 Sany | Web | 30. ledna 2012 v 20:13 | Reagovat

Nie som si ista ale sami má byt samy (ony) ja diktaty nepíšem dobre :) takze sa mi to možno zdá :) ale zavidim ti tvoj pravopis :) ináč uz sa teším na pokračovanie :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Design vytvorila Yumi Takashi / Mrs.BonnieOnline-Shippuden.blog.cz / X-Design.blog.cz
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -